„KONEČNE MÁM UŽ SO SUSEDOU POKOJ!“

susedský spor

Dôchodkyňa pani Mária dlhé roky nevychádzala so susedom pánom Miroslavom. Už od smrti jej rodičov sa v rodičovskom dome starala o svojho postihnutého imobilného brata. Rodinný dom bol starší a s pozemkom. Tento pozemok využívala na pestovanie ovocia a zeleniny. Záhrada končila plotom, ktorý tvoril hranicu s pozemkom suseda pána Miroslava.

Miro, ako ho volala aj Mária, bol od nej mladší o 20 rokov. Pani Mária nám tiež prezradila, že Miro na pozemku susediacom s jej záhradou asi pred 5 rokmi postavil resp. zrekonštruoval starší rodinný dom, tiež po rodičoch. A tu nastal podľa Márie kameň sporu.

Pani Mária sa posťažovala na skutočnosť, že Miro má zo svojho domu vyvedené ríne odvádzajúce dažďovú vodu zo striech povedľa domu, a že táto steká na jej pozemok, ktorý je stále premočený. Podľa jej vyjadrenia, práve z tohto dôvodu na nej nič nerastie a nič sa neurodí. Tiež jej vadilo, že v zime z Mirovej strechy padal sneh na oplotenie, ktoré sa pod ťažkým snehom každú zimu poškodzovalo a bolo ho potrebné vždy na jar opravovať, a to len preto, že na Mirovej streche chýbali snehové zábrany. Problémom podľa vyjadrenia pani Márie bolo, že sa k nej Miro správa arogantne, drzo a že dokonca jej aj „lezie“ na jej pozemok bez jej súhlasu. Údajne jej tiež na jej pozemku vyťal nejaké stromčeky, ktoré Mirovi zavadzali. Zároveň sa posťažovala na to , že keď chcela túto krivdu so susedom riešiť, vždy došlo k hádke a spor sa nikdy nevyriešil.

Uviedla, že sa už niekoľkokrát sťažovala aj na obci, ale údajne bezvýsledne.

Po vypočutí pani Márie, obhliadke miesta sporu (záhrady) sme skonštatovali, že je tento spor vhodný na riešenie prostredníctvom mediácie.

Preto sme na základe plnej moci oslovili protistranu, kde už pri prvotnej komunikácii Miro vyjadril súhlas k začatiu riešenia situácie, nakoľko mal tiež už dosť „večných šarvátok a sporov“ s pani Máriou. Tiež nám povedal, že by už „konečne chcel mať so susedou pokoj“.

Keďže pani Mária bola staršou osobou, ktorá mala problém cestovať a aj jej čas bol obmedzený z dôvodu starostlivosti o brata, prvé mediačné konanie sme zorganizovali na miestnom obecnom úrade.

Prišli obe strany sporu. Po poučení a podpise dohody o začatí mediácie si obe strany na začiatok povedali svoje krivdy, potreby a požiadavky. Už po prvých minútach vzájomnej komunikácie vyplynulo, že spor je vlastne pokračujúcim sporom z minulosti. Miro priznal, že tak trochu „tete susede“ robil aj naschvál, lebo bol z minulosti nahnevaný na ňu preto, že „teta Mária“ bola zlá na jeho deti, keď boli ešte malé. Údajne, keď sa pred rokmi jeho deti hrali na ulici a pri zápale hry spadla lopta na záhradu pani Márie, deti preliezali plot, aby si mohli ísť po loptu. Mária sa na to hnevala, až raz stratila nervy a keď náhodou zistila, že lopta spadla znovu do jej záhrady, nahuckala svojho psa, aby loptu zničil, alebo ju deťom prepichla nožom. A práve tieto udalosti do budúcnosti spôsobili to, že sa sused Miro nahneval na pani Máriu a začal jej, „zlej tete“, robiť prieky.
Pani Mária najprv popierala, ale Miro ju ubezpečil, že sú to už roky a že by sa mali „pomeriť“ a začať slušne susedsky spolunažívať.

Pani Mária samozrejme najprv popierala, že by takéto niečo Mirovým deťom robila. Ten ju ubezpečil, že už to viac nechce riešiť, aby si raz a navždy povedali čo „tetu Máriu“ trápi a aby našli spoločné riešenie na zmierenie.

Keď si pani Mária povedala svoje krivdy – vytekajúca voda z ríne na jej pozemok, padajúci sneh zo strechy a poškodzovanie plotu a tiež to, že jej sused behá po pozemku a vytína stromčeky, dohodli sa na nasledujúcom:

• do jedného mesiaca Miro pripojí odtok ríne na obecný odvod dažďovej vody, a
• že do začiatku zimy, konkrétne do konca októbra, osadí snehové zábrany na svoju strechu.
Pri riešení problému z Mirovym „pobehovaním „ po Máriinom pozemku vyplynulo, že takto konal preto, lebo mu cez plot, ktorý ešte pred rokmi postavil Mirov otec, prerastali náletové dreviny, ktoré boli na pozemku pani Márie a ktoré boli „vysadené v bezprostrednej blízkosti oplotenia, a prerastaním plot poškodzovali.
• Preto sa v tomto bode dohodli na tom, že Miro vystavia nový, murovaný plot tak, aby zamedzoval výhľadu z jedného pozemku na druhý (aby už mali obe strany pokoj), a to dokonca na vlastné Mirove náklady.
• Mal len dve podmienky: aby mu Mária umožnila vstup na jej pozemok v čase nevyhnutnom v dobe výstavby nového murovaného plotu a druhou podmienkou bolo, aby pani Mária strpela to, že Miro odstráni v hranici jedného metra od nového plotu všetky dreviny, a to tak, aby v budúcnosti tieto neničili či už koreňmi alebo korunami nové oplotenie či blízko stojaci Mirov rodinný dom.

Pani Mária s týmto návrhom bola plne spokojná.

Následne poverený mediátor spísal mediačnú dohodu, ktorú obe strany vrátane mediátora podpísali.

Miro ani nečakal na dohodnuté termíny. Do mesiaca boli osadené odtoky aj snehové zábrany. Na plote sa už pracuje.

Celý spor, ktorý už trval viac ako 15 rokov, bol vyriešený za tri týždne od prvej návštevy pani Márie v našom mediačnom centre.

Náklady na vyriešenie sporu predstavovali sumu 160 Eur. Tieto aj napriek tomu, že ich mala na základe uzatvorenej Dohody o začatí mediácie uhradiť pani Mária, nakoľko Miro ako druhá strana sa odmietol spolupodieľať na financovaní mediácie, sa nakoniec v uzatvorenej mediačnej dohode práve Miro zaviazal uhradiť v plnej výške.

Takže pani Márii už nevyteká voda, nepadá sneh a už čoskoro bude mať na hranici svojho pozemku nepriehľadný nový plot a nebude sa musieť hnevať pohľadom na susedov, a ešte ju to nestálo nič, len čas ktorý strávila na mediácii.

A Miro, ten je rád, že už nebude musieť pozerať na „tetu Máriu“ a počúvať jej večné zádrapky smerujúce ku škriepkam. Bude mať konečne „so susedou pokoj“.